Glaukom

Glaukóm, ľudovo povedané zelený zákal je chronické ochorenie zrakového nervu, ktoré v prípade neskorej diagnózy a nedostatočnej liečby vedie k ťažkému poškodeniu zraku až k slepote. Vo svete je evidovaných viac ako 70 mil. ľudí trpiacich na zelený zákal. Viac ako polovica z nich sa začína liečiť neskoro a na druhej strane, na základe najnovších poznatkov o tomto ochorení, sa ukazuje, že mnoho ľudí sa lieči zbytočne.

Glaukóm oka je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách. Zelený zákal je ochorenie, ktorého príčinu presne nepoznáme. Vieme, že je geneticky podmienené. Poznáme tiež niektoré rizikové faktory, z ktorých k najvýznamnejším patrí zvýšený očný tlak. Rizikovosť zvyšujú tiež ochorenia ako vysoký krvný tlak, skleróza, cukrovka. V poslednom čase sa venuje pozornosť vzťahu migrény a glaukómu.

Takzvaný primárny glaukóm oka (ktorý nie je podmienený iným očným ochorením) sa vyskytuje v dvoch základných formách. Prvá, najčastejšie sa objavujúca forma je zákerná tým, že pacient nemusí mať žiadne ťažkosti. Len niekedy býva pocit tlaku v očiach, za očami, pobolievanie hlavy. Ochorenie sa zistí väčšinou náhodne pri predpisovaní okuliarov alebo pri preventívnej oftalmologickej prehliadke. Ak sú ťažkosti ako výpadky v zornom poli a pokles zrakovej ostrosti naozaj spôsobené glaukómom, tak na efektívnu liečbu je už neskoro.

Existuje aj záchvatovitá forma zeleného zákalu. Táto nie je ani zďaleka taká nebezpečná, pretože bolesť postihnutého oka, náhle zhoršenie zraku, zvracanie a celkový zlý stav pacienta rýchlo privedú k lekárovi.

Akú úlohu zohráva očný tlak pri glaukóme? Očný tlak je tlak vo vnútri očnej gule a jeho hodnota závisí od rovnováhy medzi tvorbou a odtokom vnútroočnej tekutiny. Meria sa rôznymi typmi tonometrov, od najjednoduchších mechanických až po drahé elektronické bezkontaktné tonometre. Normálne hodnoty sa pohybujú v rozmedzí 10 až 22 mm Hg.To však platí, len ak má pacient štandardnú hrúbku rohovky. Ak je rohovka podstatne hrubšia alebo tenšia, tieto hodnoty sú iné. Očný tlak je jeden z hlavných rizikových faktorov poškodenia zrakového nervu pri zelenom zákale. Nie je však jeho podmienkou. Existuje aj glaukóm s normálnym očným tlakom.

Na potvrdenie alebo vylúčenie diagnózy glaukómu nestačí iba zmeranie očného tlaku. Potrebné je tiež vyšetrenie očného pozadia, počítačový perimeter a vyšetrenie zrakovej ostrosti. Takto však dokážeme spolahlivo diagnostikovať len plne rozvinutý glaukóm, ktorého liečba už nemusí byť úspešná. Glaukóm v počiatočnom štádiu týmito štandardnými vyšetrovacími metódami nemôžeme spolahlivo ani potvrdiť ani vylúčiť. Inak povedané, na základe týchto metód nedokážeme presne odlíšiť počínajúci glaukóm od stavu, ktorý si liečbu nevyžaduje.Preto v poslednom čase aj oftalmológia začína využívať v diagnostike vysoko technicky aj finančne náročné zobrazovacie techniky, ktoré dokážu zaznamenať glaukómové zmeny skôr, než sa klinicky prejavia.

Syndróm "Suché oko"

"Suché oko" je klinickým prejavom suchého zápalu tak rohovky ako aj spojivky súčasne. Jedná sa o poruchu omývania povrchu oka slzami, ktoré vytvárajú tzv. trojvrstvový slzný film. Celkový objem sĺz môže byť znížený, alebo je narušený pomer jednotlivých zložiek slzného filmu.

Toto ochorenie označované rôznymi termínmi:

• suché oko, syndróm suchého oka
• sicca syndróm (sicca = suchý)
• keratoconjunctivis sicca (= suchý zápal rohovky a spojivky)
• Sjögrenov syndróm (nazývaný podľa lekára, ktorý túto poruchu popísal. Sjögrenov syndróm však zahŕňa aj ďalšie ťažkosti, napr. sucho v ústach a/alebo reumatizmus).

Funkcia slzného filmu

Slzy, ktoré vytvárajú na povrchu oka slzný film, majú rôzne funkcie. Mrkaním očných viečok, ku ktorému dochádza každých päť až desať sekúnd, sa slzy rovnomerne rozprestierajú po povrchu očí. Udržujú rohovku a spojivku vo vlhkom stave, zásobujú ich kyslíkom a vyrovnávajú drobné nepravidelnosti na rohovke. Obsahujú enzýmy a protilátky, ktoré eliminujú častice nečistôt, baktérie a víry, ktoré sa dostanú do sĺz.

Slzný film sa skladá z troch vrstiev:
- vnútorná mukózna vrstva sa nachádza priamo na povrchu oka a kompenzuje drobné nerovnosti na bunečnom povrchu rohovky a spojivky.
- stredná vodná vrstva, obsahujúca bielkoviny, enzýmy a protilátky, zabezpečuje zvlhčujúcu funkciu sĺz,
- vonkajšia lipidová (tuková) vrstva zabraňuje pretekaniu sĺz cez okraje viečok a chráni slzný film pred jeho odparovaním.

Slzná tekutina vzniká produkciou slznej žľazy, ktorá je umiestnená pod vonkajším oblúkom obočia a radom malých prídavných žliazok v spojivke a na okraji očného viečka.

Prejavy suchého oka:

Ako poznáte, že trpíte ochorením "suché oko "? Suché oko sa prejavuje rôznymi príznakmi a pacient môže mať tieto najčastejšie ťažkosti:pocit suchosti oka,pocit prítomnosti piesku, alebo cudzieho telesa,tlak v očiach,pálenie,únava očí,pri žmurkaní priľnutie viečok k oku,citlivosť na svetlo.Niektorí pacienti si sťažujú na zvýšenú produkciu sĺz, hlavne pri veternom počasí a v uzatvorených priestoroch. Okrem poruchy toku sĺz môže súčasne dochádzať ku zmenám v jednotlivých vrstvách slzného filmu, hlavne k redukcii lipidovej vrstvy. To má za následok zvýšenie obsahu vo vodnej vrstve, ktoré sa prejaví pretekaním sĺz cez okraje viečok. Rohovka a spojivka trpia v dôsledku tohoto stavu nedostatkom vlhkosti, t.j. dochádza ku vzniku stavu označovaného ako suché oko (syndróm suchého oka). Niektoré subjektívne ťažkosti sprevádzajúce suché oko môžu mať aj pacienti s alergiou a je nutné tieto dve úplne odlišné ochorenia od seba odlíšiť.

Príčiny syndrómu suchého oka

Suché oko môže vyvolávať rad faktorov. Medzi najčastejšie príčiny patria:znížená produkcia sĺz,reumatické, alebo interné poruchy, napr. polyarthritis, diabetes, nedostatočnosť štítnej žľazy,poruchy, pri ktorých sa tvoria protilátky proti endogénnym zložkám(Sjögrenov syndróm, lupus erythematosus, skleroderma),kožné onemocnenie,hormonálne zmeny v období prechodu,nervové paralýzy, napríklad po mŕtvici,užívanie liekov, napr. beta-blokátorov, antikoncepčných piluliek, tabliet na spanie, alebo sedatív ,podvýživa,klimatické vplyvy (teplo, suchý vzduch, ročné obdobie, klimatizácia) znečistenie životného prostredia (ozón, prach, výpary rozpúšťadiel, atď.),práca pri obrazovke počítača,chronické užívanie vazokonstrikčných očných kvapiek.

Liečba

K dispozícii je rad prípravkov, ktoré fungujú ako náhrada sĺz. Väčšinou sa skladajú z vody a zvlhčujúcej látky, ktorá zabezpečuje dlhšiu priľnavosť umelých sĺz k očnému povrchu a zabraňuje príliš rýchlemu vymývaniu cez slzovod.U týchto osôb, u ktorých sa symptómy prejavujú iba príležitostne, t.j. napríklad iba v klimatizovaných priestoroch, stačia očné kvapky. U pacientov s trvalými subjektívnymi príznakmi sa dáva prednosť gélovej forme. Váš očný lekár vám odporučí, aké umelé slzy by ste mal(a) užívať.Ďalšou alternatívou, ktorá však nie je vhodná pre všetkých pacientov, je mechanický uzáver slzného ostrovčeka. V takých prípadoch sa do slzného ostrovčeka vkladajú drobné syntetické, alebo silikónové zarážky.

Vekom podmienená degenerácia makuly

Vekom podmienená degenerácia makuly (VPMD) je chronické, progresívne ochorenie makuly (žltej škvrny), ktoré môže vyústiť do straty centrálneho videnia. Je najčastejšou príčinou praktickej slepoty v rozvinutých krajinách, u nás je postihnutých asi 5% populácie. Makula je malá centrálna časť sietnice zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť, pomocou ktorej čítame , šoferujeme , rozoznávame tváre a vnímame farby . Vekom , v dôsledku hromadenia odpadových látok v sietnici a nedostatočného prísunu živín, dochádza u starších alebo exponovaných pacientov ku odumieraniu zmyslových buniek sietnice a poklesu zrakovej ostrosti.

Sú známe dva typy VPDM: suchú a vlhkú. Vlhká /alebo neovaskulárna/ forma VPDM predstavuje asi 15 % všetkých prípadov VPDM, ale zodpovedá za väčšinu prípadov straty zraku. Súvisí s rastom patologických nových ciev pod makulou, ktoré sú krehké a prepúšťajú tekutinu a krv. Ak sa ochorenie nelieči, dochádza k tvorbe zjazvených tkanív, zničeniu makuly a praktickej slepote. Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika a liečba vlhkej formy VPDM.

Moderná liečba spočíva v podávaní antirastových látok (anti VEGF) priamo do oka. Suchá / neexsudatívna ,ne-neovaskulárna / vznika usadenie bunečného odpadu (tzv. drúz) pod pigmentovou vrstvou sietnice. Drúzy tlačia na nervovú vrstvu tyčiniek a čapíkov (t.j. svetlocitlivých elementov sietnice). Môže sa prejaviť aj abnormalitami pigmentového epitelu sietnice (Retinal Pigment Epithelium - RPE), atrofiou RPE a choriokapilár a niekedy poškodením sietnice, hoci bez rastu ciev a krvácania. Časom môže neexsudatívna forma VPMD prejsť do exsudatívnej. Neexsudatívna forma VPMD je častejším typom VPMD spôsobujúcim stratu zraku, hoci stupeň poškodenia zraku je menší, ako pri exsudatívnej forme VPMD.

Počet pacientov s týmto ochorením prudko stúpa s vekom. VPDM, najmä jeho vlhká forma, je veľmi zákerné a rýchlo sa rozvíjajúce ochorenie, preto je veľmi dôležitá jeho včasná diagnostika. V diagnostike je dôležitá spolupráca pacienta: samovyšetrenie pomocou Amslerovej mriežky a v prípade akýchkoľvek zmien kontaktovanie lekára, ktorý vie včas určiť počiatočné štádiá VPDM na základe vyšetrenia zrakovej ostrosti a oftalmoskopického vyšetrenia. Ak je to nutné, nasledujú ďalšie špecializované vyšetrenia (fluoresceínová angiografia, OCT), na základe ktorých sa určí forma aj štádium VPDM.

Prevencia VPDM: I keď príčiny ochorenia VPDM nie sú úplne známe, sú známe rizikové faktory, ktoré prispievajú k vzniku tohoto ochorenia- fajčenie , vysoký TK, nadváha, vek nad 50 rokov,UV žiarenie ,

Terapia VPDM : Vlhkú formu Vekom podmienenej degenerácie makuly je dnes možné liečiť.Súčasné liečebné možnosti VPDM sa zameriavajú dvoma smermi: fotodynamická liečba (PDT) a anti-VEGF liečba. Ich voľba závisí od typu ochorenia.Fotodynamická liečba-PDT je dvojfázová liečba. V prvej fáze sa podá do žily účinná látka, ktorá sa vychytá prednostne v zmenených krvných cievach oka. V druhej fáze je aktivovaná laserovým svetlom a tým sa uzatvoria novovytvorené krvné cievy v oku. Najnovším trendom v liečbe VPDM je anti-VEGF liečba. Je to liečba antirastovými faktormi, ktoré sa podávajú injekciou priamo do oka .Anti-VEGF faktory blokujú novotvorbu ciev, zabraňujú presakovaniu tekutiny z ciev a následne normalizujú hrúbku sietnice v mieste najostrejšieho videnia. Podávajú sa raz za 4-6 týždňov.